Nie, nie je to prehnané. Nie, neberiem nič na hlavu. Som úplne OK. Akurát ma včerajšie ráno dostalo. Nie, nezačala som cvičiť štyri hodiny denne a moja váha rapídne klesá (no bodaj by!), ani som nedostala buket ruží, pohľadnicu s venovaním, ktorá po otvorení vyhráva melódiu a ja ju mám potom v hlave celý deň, ani raňajky do postele...proste sobota ako každá iná a pritom opäť moment, ktorý ma utvrdil v tom, že karma nie je sviňa, ale láskavá spoločníčka životom (aj keď ide o náš samotný postoj voči nej) a staré známe "aký požič, taký vráť", príp. "konaj dobro a to sa ti 100násobne oplatí" funguje na milión percent.
Na ráno mám nastavené dva budíky - jeden, stojí na komode, mi celý týždeň vyzváňa už o 5:45 (to mám budíček do práce a na víkend sa mi to ozaj nechce prestavovať, to radšej vyskočím z postele aj keď nemusím, vypnem ho a idem spať ďalej) a potom druhý budík, pri posteli a na dosah ruky, mám podľa potreby nastavený na mobile. Včera som vypla jeden aj druhý podľa vyššie uvedeného postupu, samozrejme každý v inom čase, veď je sobota a na mobile vidím štyri!!!! sms-ky. Hovorím si, reku kto na mňa v noci myslel, síce mám narodeniny jedenásteho, ale november ešte nie je...pri otvorení prvej mi to došlo...trvalé príkazy. Banka nikdy nezabudne. :-))) Ale mne to nevadí, s láskou prijímam všetky tieto platby, pretože si vďaka tomu uvedomujem, koľko veľa mám a koľko veľa si aj dovoliť môžem a koľko veľa mi ešte aj ostane a že na svete sú ľudia, ktorí nemajú ani "fň" z toho, čo mám ja, a preto sa o to treba podeliť.
Nad neziskovou organizáciou "Dobrý anjel" som už uvažovala dávnejšie, ale k tomu, aby som vyťukala www.dobryanjel.sk, vyplnila údaje o mne, tým sa zaregistrovala, spravila trvalý príkaz (čiže 10minútový proces) a posielala mesačne pár eur, k tomu som sa dokopala až teraz. Tie ľady vo mne rozhýbal blog Ľudmily Kolesárovej, ku ktorému som sa dostala úplnou náhodou (aj keď na náhody neverím, iné vhodnejšie slovo mi v tomto prípade nenapadá), ktorá v Dobrom anjelovi pracuje a sem tam čosi o svojej práci napíše (môžete si jej príspevky prečítať tu). Prečítala som si ich všetky. Do bodky. A veru som si aj poplakala. Nad osudom iných, nad sebou, nad ľuďmi vo všeobecnosti. Netvrdím, že ja som mala ľahký život, resp. ho mám, ale som vďačná za to, že aj keď nejde všetko ideálne, že sú určité životné oblasti, o ktoré by som bola radšej ochudobnená, viem, že sa môžem spoľahnúť sama na seba, že som samostatná a chvalabohu jediné, čo riešim, je tých mojich pár kíl naviac.
Za všetko, čo v živote mám, som vďačná o to viac, že to mám svojou zásluhou, že som nesedela doma na zadku, nečakala na sponzoring od rodičov a čo som chcela, to som mala. Mala som to jedine vďaka sebe. Viem, že existujú ľuďia, ktorí také šťastie ako ja nemali, nemajú a možno ani nebudú mať...preto by bol hriech nepomôcť tým, ktorí sú bohužiaľ aj nie práve svojim pričinením v krízovej životnej situácii a sú odkázaní na pomoc druhých.
20eur síce nie je suma, ktorá zachráni živobytie jeden rodiny na celý mesiac, ale pokiaľ práve týchto mojich 20eur chýba niekde na to, aby tá rodina zachránená bola, tak budiž, posielam a budúci a ten ďalší a ďalší a ďalší....mesiac tiež. Úprimne, aj tak by som si za to kúpila nejakú sprostosť, rozumej tričko, svetrík, lak na nechty, náušnice...ale toto považujem za rozumne minuté peniaze. Pohladenie na duši, ktoré je pre mňa na nezaplatenie, čiže v konečnom dôsledku ešte ja ostávam dlžná. :-)))
Ďakujem Andrejovi Kiskovi za Dobrého anjela. Ďakujem Ľudmile Kolesárovej za to, že píše o Dobrom anjelovi. Ďakujem Dobrému anjelovi za to, že som dostala príležitosť byť dobrým anjelom. Ďakujem, že som túto príležitosť využila a že môžem pomáhať. Ďakujem vám všetkým, ktorí sa rozhodnete urobiť rovnako.
PS: www.dobryanjel.sk - keď už nič iné, aspoň si to naštudujte. Raz si možno nájdete tých "svojich" 10minút aj vy.

Kika