Tak teda listujem. Som v polovici...časopisu a aj depresie. Nemám takú dokonalú pleť, postavu a ani bankové konto, aby som si mohla dovoliť kúpiť všetky tie veci z kategórie "must have"...tričká, nohavice, topánky, šaty, hodinky, kabelky, v lete plavky, v zime lyžiarska výbava... dovolenky na fidži, bali, novom zélande... domy, vily, horské chaty... autá, jachty, bicykle len v tom lepšom, lacnejšom a ekologickejšom prípade.
Nevadí, každý mesiac kupujem a listujem, občas čosi zakázané a aj prikázané prečítam. Odložím na nočný stolík a zabudnem. Na obálku, na obrázky, na must have, na prázdno v peňažke a aj v duši.
Minule cestou z práce som išla na posed do kníhkupectva. Parkujem, vystupujem z auta. Príde za mnou pán, ktorý predáva NotaBene - "lifestylový" magazín s farebnými príbehmi. Vraj aby som si kúpila výtlačok, má ich ešte asi zo šesť kúskov, že kým príde dážď, rád by to mal predané. Pozriem do neba a vidím, že kvapka z toho čierneho mračna nad nami je už v polovici svojej púte. Hanbím sa, nemám pri sebe dostatok mincí, tie kreditky sú pre mňa prekliatie, síce by sa dala použiť ako v tom jednom vtipe, ale transakcia by sa asi na pánovu nespokojnosť neuskutočnila. Hovorím mu, že nech počká, ja som o chvíľu naspäť.
Do kníhkupectva chodím rada. Ešte radšej tam sedím, listujem v knihách, užívam si to ticho, pokoj a pohodu.
Experiment, o ktorom som počula len nedávno, funguje. Idem okolo regála, zbadám knihu, kdesi ju otvorím...a vždy sa tam píše o tom, čo práve riešim. Vždy tam nájdem odpoveď, nápovedu, signál, ktorým smerom sa vybrať. Vyskúšajte. Odporúčam.
Sadám na taburetku pred môj obľúbený regál (určite tam nie je náhodou - ani taburetka a ani regál), pozerám sa po poličkách, ktorá kniha mi do očí udrie tentokrát. Chytám do rúk, listujem, čítam úryvky. Ok, túto beriem. Hľadám ďalej. Našla som. Môže byť. Dve budú stačiť, aj tak tu prídem znova a bude to čoskoro. Spokojná platím a odchádzam.
Už mám aj tie drobné, tak rýchlo utekám, nech do dažďa stíhame vyprázdniť pánove ruky a moju peňaženku. Vyjdem von s nadšením, že hurááá mááám...no a jeho nikde. On si normálne dovolil stihnúť predať tie výtlačky bez mojej pomoci. Tss. Ale aj tak chvalabohu. Ja prídem nabudúce a on tam bude. A určite bude chcieť stihnúť predať všetky svoje výtlačky, kým začne pršať, nech je to aj o týždeň.
Našťastie mám v rukách knihy, po ktorých nebudem mať prázdno v duši. Tak ako nemávam prázdno v duši pri čítaní NotaBene. To sa oplatí kúpiť vždy. Keď už nič iné, fejtón Adely B. stojí vždy zato. A vedomie, že polovica sumy za výtlačok ide priamo do vrecka predajcu tiež. Možno sa za mňa pri teplej večeri aj pomodlí a mne sa bude lepšie spať.
Nezanevriem na farebné obrázky, ani na farebné príbehy. Všetko má niečo do seba, hlbší alebo plytší význam, všetko objavujem v tom správnom momente, zo všetkého si čosi odnášam a skladám si svoje životné "puzzle".
Dúfam, že aj vy máte vo svojom živote tie objavné momenty a užívate si ich plnými dúškami. Veď aj o tom je život.
Kika